Dnes zelený trávnik, vtedy kamene a bahno. Dnes všetci, vtedy len „vyvolení“. Dnes nikto, vtedy (oficiálne) poldruha milióna. O čom točím? O tom, ako aj najnecitlivejšie ústa zmĺknu, keď sprievodca začne prehliadku po Osvienčime. pokračovanie článku
Moja mama mi vždy vravievala, aby som v kostole nestála vzadu. Lebo sa to jednak na dievča nehodí a po druhé, vzadu vždy stojí iba zberba. Aspoň u nás na dedine to tak fungovalo. Keby som tam však nestála, nemohla by som napísať toto... pokračovanie článku
Zapli ste už niekedy v tejto dobe televízor? Predpokladám že áno. Neviem ako na vás pôsobí to, čo zobrazujú tie blikajúce pixely ale moje vnútro má problém to stráviť. Čo si tým vlastne chceme dokázať? Pár príkladov, ktoré len stoja za to (nezapínať televízor)... pokračovanie článku
Hromadná doprava. Všetci poznáme, väčšina aj osobne. Niekde eurobusy, inde staré karosy. Niekde voľné miesto, inde obsadené. Rasizmus však prekvitá všade... pokračovanie článku
...alebo kajajte sa a verte mojej homílii 26.2.2012; 9:17: kňaz začína kázeň slovami : „ Bratia a sestry, voľby sa blížia“. Veriaci nahodili vážny výraz tváre, mne nedalo nepousmiať sa. Je nesmierne zaujímavé počúvať kňaza, duchovného pastiera, ako káže o politike. Ale takéto kázne nesmú chýbať v období volieb... pokračovanie článku
Skoro každý deň si otvorím wikipédiu, aby som vedela, čím všetkým bol daný deň v minulosti. Otvárate? Nie? Tak si otvorte. Chcem poukázať na podivné ideály dnešnej doby. pokračovanie článku
„Učiť sa, učiť sa, učiť sa.“ Lenin skazal. Oj, len keby ešte existovali učitelia ( nazvime ich profesormi, aj tak sa tak nechajú nazývať svojimi študentmi pre blaho svojej duše), ktorí dokážu motivovať svojich zverencov. Tí, ktorí už dávnejšie opustili priestory školských lavíc, alebo náš ctený pedagogický zbor asi len krúti hlavou, čo si to dovoľujem. Ale budem si dovoľovať!... pokračovanie článku
Osoba plná entuziazmu pobieha okolo vás. Keď sa jej spýtate, čo ju tak nadchýna, odpovie, že „ len bláznom a politikom vyhovuje systém, v ktorom všetci žijeme a tak ide protestovať. Spolu s desiatkami ďalších. A prečo vlastne nejdete aj vy?“ pokračovanie článku
Väčšina z nás nepatrí ľuďom, ktorí vyštudovali to, ako odhadnúť človeka na prvý pohľad podľa jeho giest, chôdze či držania tela. No veľa z nás sa na nich (ne)chtiac hrá. Ako? pokračovanie článku
„Niekedy ľudia šli do kníhkupectva, aby si kúpili bibliu alebo životopisy svätých a teraz tam chodia, aby sa dozvedeli viac o reinkarnácii...“ Ak sa vám nepáči, že sa rada špáram v rečiach druhých, tak nasledujúci článok ani nečítajte... Ja však nevidím dôvod, aby som v tom nemohla pokračovať. A späť k hlavnej myšlienke. Cirkev a poznanie. pokračovanie článku
" Orava je najzbožnejšia časť Slovenska a v dedine sú traja blbci ktorým sa lení prejsť pár metrov do kostola aby boli s Bohom" Asi nejak takto začína kázeň rímskokatolíckeho kňaza. Do jej konca ešte pár krát spomenie slovo blbec na adresu tých, ktorí nie sú v Božom stane. Koľká zakomplexovanosť! Keď tam človek tak stojí, z času na čas začne aj premýšľať nad slovami ktoré sa šíria celými útrobami kostola. Nie vonku, aby človek mohol obdivovať dielo vyššej bytosti. Nie. Veď načo aj?... pokračovanie článku
Desať, deväť, osem... Pevne zvierame v ruke pohár so šampanským a očakávame obrovský prelom. Prelom. Pojem, ktorý je každému vsugerovaný do hlavy. Všetko sa určite zmení, pôjde všetko k lepšiemu. Ale budiž. Urobili ste ohrádku pre 365 dní a 6 hodín. Postupne ste vyberali deň za dňom, a dnes spapáte "posledný". Počas toho ako ste vy jeden trávili, druhý prežúvali, tretí údili a štvrtý pripravovali na smrť, niekto im dával slobodu. Časť z nich z vďačnosti zo slobody ako zlatá rybka plnili priania, iné z nevedomosti po svojich osloboditeľoch dupali, lebo videli život v zlatých podnosoch na ktorých by boli podávané. ...sedem, šesť, päť... pokračovanie článku
Považujte ma za blázna koľko chcete, aj tak v tom stále budem cítiť závisť.
Čo ma zaujalo