Mravy v autobusoch

Autor: Deni Hvizdová | 31.8.2012 o 10:28 | (upravené 31.8.2012 o 10:35) Karma článku: 13,59 | Prečítané:  1654x

Cestovali ste niekedy autobusom? Je vysoko pravdepodobné, že áno. Sadli ste si? To je už menej pravdepodobné. Stretli ste sa tam s ochotou spolucestujúcich na úkor ich vlastného pohodlia? Smejete sa? Tak to ste ešte asi nikdy nenastúpili do dolmušu.

Dolmuš (pridám ilustračný obrázok pre prípad, že ste si už nevygooglili o čo sa jedná). Alebo prímestská doprava napríklad v Turecku. Proste malý autobusík. Nebudem kopírovať to, čo vám Ujo Google našiel, to by predsa nemalo zmysel. Mne ide o niečo trošku iné...

Až sa lámavou angličtinou uistíte, že by vás mal doviezť tam, kam sa vaša duša a telo prahnú dostať, sadnete si a tešíte sa, že uvidíte trošku z reálneho  miestneho života. A veru uvidíte.  Síce neporozumiete, o čo ide vo verejných rozhovoroch ( samozrejme, za predpokladu ,že nehovoríte turecky), ale to je detail.

Tu sú zásadné rozdiely medzi dvoma verziami. Slovenskej a Tureckej.

Rozdiel číslo jedna.

Slovenská verzia: šofér vám zabuchne dvere pred nosom a ešte sa vám smeje do tváre, že ste mali vyštartovať o sekundu skôr alebo rýchlejšie bežať

Turecká verzia: šofér nielenže počká aj päť či desať minúť, či sa náhodou niekto neobjaví ale ešte aj počas odchádzania z parkoviska kričí na ľudí, či nepotrebujú niekam odviezť.  Dobiehate?  Cúvne, aby ste nemuseli toľko chodiť...

Rozdiel číslo dva.

Slovenská verzia: mierne diplomatická vojna o miesta na sedenie a po prípadnej prehre nadávanie na výchovu terajších deťúreniec

Turecká verzia: v žiadnom prípade neplatí, že kto skôr príde, ten sedí. Najprv si sadnú ženy, tak starší páni a tak mladý človek. A ak niekto vystúpi? Myslíte si, že diplomacia tu končí a prichádzajú naše mravy? Kdeže! Opäť je tu morálny poradovník

Rozdiel číslo tri.

Slovenská verzia: Cestujúci – „ Dedina XY, prosím“  Šofér – „ zastávku v Dedine XY nemám “  Cestujúci – „ ale na internete píše, že máte“ Šofér – „ viem lepšie ako internet či mám, alebo nie, nie?“ Cestujúci – „ a ak si vezmem lístok na zastávku po Dedine XY, zastavíte mi?“ Šofér – „( s obrovskou neochotou) hej“

Turecká verzia: Cestujúci – „ tam, pod tým žltým domom“ Šofér – bez rečí zastaví a ešte sa pekne rozlúči

Rozdiel číslo štyri.

Slovenská verzia: Autobus má ísť z Bardejova do Košíc. Šofér vám však povie, že od Prešova si máte hľadať odvoz sami. Iná možnosť nie je...

Turecká verzia: Autobus má ísť z mesta X do mesta Z. Ak náhodou sa v meste Y ukáže, že by sa vynaložili zbytočné náklady na cestu do mesta Z, šofér obvolá všetkých ostatných len aby vám zabezpečil, že sa dostanete tam, kam potrebujete.

Tak, toto  bolo pár  zásadných rozdielov. Keď si to tak človek zhrnie a porovná, možno len skonštatuje, že to je inou kultúrou, inou mentalitou inou krajinou. Môžeme ostať aj pri tomto závere.  Ale ja to ukončím inak. Krajina, mentalita a kultúra síce môže byť iná, avšak človek ostáva ten istý. Prečo sa my musíme správať ako čajky v rozprávke Hľadá sa Nemo – „ moje, moje, moje, moje, moje....“ ( http://www.youtube.com/watch?v=p-3e0EkvIEM - ak náhodou niekto nevidel) a nie ako srdečný ľudia dobrých mravov, ktorí sa na úkor svojho pohodlia budú tešiť z úsmevu a poďakovania unavenej babky, ktorá si to miesto zaslúži čo i len o trošku viac?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?