reklama

Mravy v autobusoch

Cestovali ste niekedy autobusom? Je vysoko pravdepodobné, že áno. Sadli ste si? To je už menej pravdepodobné. Stretli ste sa tam s ochotou spolucestujúcich na úkor ich vlastného pohodlia? Smejete sa? Tak to ste ešte asi nikdy nenastúpili do dolmušu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)
Obrázok blogu

Dolmuš (pridám ilustračný obrázok pre prípad, že ste si už nevygooglili o čo sa jedná). Alebo prímestská doprava napríklad v Turecku. Proste malý autobusík. Nebudem kopírovať to, čo vám Ujo Google našiel, to by predsa nemalo zmysel. Mne ide o niečo trošku iné...

Až sa lámavou angličtinou uistíte, že by vás mal doviezť tam, kam sa vaša duša a telo prahnú dostať, sadnete si a tešíte sa, že uvidíte trošku z reálneho miestneho života. A veru uvidíte. Síce neporozumiete, o čo ide vo verejných rozhovoroch ( samozrejme, za predpokladu ,že nehovoríte turecky), ale to je detail.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tu sú zásadné rozdiely medzi dvoma verziami. Slovenskej a Tureckej.

Rozdiel číslo jedna.

Slovenská verzia: šofér vám zabuchne dvere pred nosom a ešte sa vám smeje do tváre, že ste mali vyštartovať o sekundu skôr alebo rýchlejšie bežať

Turecká verzia: šofér nielenže počká aj päť či desať minúť, či sa náhodou niekto neobjaví ale ešte aj počas odchádzania z parkoviska kričí na ľudí, či nepotrebujú niekam odviezť. Dobiehate? Cúvne, aby ste nemuseli toľko chodiť...

Rozdiel číslo dva.

Slovenská verzia: mierne diplomatická vojna o miesta na sedenie a po prípadnej prehre nadávanie na výchovu terajších deťúreniec

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Turecká verzia: v žiadnom prípade neplatí, že kto skôr príde, ten sedí. Najprv si sadnú ženy, tak starší páni a tak mladý človek. A ak niekto vystúpi? Myslíte si, že diplomacia tu končí a prichádzajú naše mravy? Kdeže! Opäť je tu morálny poradovník

Rozdiel číslo tri.

Slovenská verzia: Cestujúci – „ Dedina XY, prosím“ Šofér – „ zastávku v Dedine XY nemám “ Cestujúci – „ ale na internete píše, že máte“ Šofér – „ viem lepšie ako internet či mám, alebo nie, nie?“ Cestujúci – „ a ak si vezmem lístok na zastávku po Dedine XY, zastavíte mi?“ Šofér – „( s obrovskou neochotou) hej“

Turecká verzia: Cestujúci – „ tam, pod tým žltým domom“ Šofér – bez rečí zastaví a ešte sa pekne rozlúči

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozdiel číslo štyri.

Slovenská verzia: Autobus má ísť z Bardejova do Košíc. Šofér vám však povie, že od Prešova si máte hľadať odvoz sami. Iná možnosť nie je...

Turecká verzia: Autobus má ísť z mesta X do mesta Z. Ak náhodou sa v meste Y ukáže, že by sa vynaložili zbytočné náklady na cestu do mesta Z, šofér obvolá všetkých ostatných len aby vám zabezpečil, že sa dostanete tam, kam potrebujete.

Tak, toto bolo pár zásadných rozdielov. Keď si to tak človek zhrnie a porovná, možno len skonštatuje, že to je inou kultúrou, inou mentalitou inou krajinou. Môžeme ostať aj pri tomto závere. Ale ja to ukončím inak. Krajina, mentalita a kultúra síce môže byť iná, avšak človek ostáva ten istý. Prečo sa my musíme správať ako čajky v rozprávke Hľadá sa Nemo – „ moje, moje, moje, moje, moje....“ ( http://www.youtube.com/watch?v=p-3e0EkvIEM - ak náhodou niekto nevidel) a nie ako srdečný ľudia dobrých mravov, ktorí sa na úkor svojho pohodlia budú tešiť z úsmevu a poďakovania unavenej babky, ktorá si to miesto zaslúži čo i len o trošku viac?

Deni Hvizdová

Deni Hvizdová

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Považujte ma za blázna koľko chcete, aj tak v tom stále budem cítiť závisť.

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu