Mnohí z vás, určite podstúpili túto stredoškolskú “akciu“. Nebudem hovoriť o tom, ako sa žalúdok skoro každého návštevníka otočí po prvý krát naruby pri zamyslení sa nad tým, ako nepredstaviteľne sa tí ľudia museli cítiť, keď im postupne tlačili do hláv, že ich len sťahujú aby boli pokope. Keď opak bol pravdou a celý život sa im v pár chvíľach zrútil na trosky...
Prehliadka sa začína. Celá skupinka precupká vchodovou bránou, v duchu či nahlas si pre seba povie známe slovné spojenie. Naše ďalšie kroky vedú po vyšľapaných schodoch ( kto videl film Pianista, tak si môže spomenúť po akých utekal Wladyslaw Szpilman), k fotkám, spravenými nemeckými vojakmi, tesne po vystúpení z vagónov a sumu sumáru počtu obetí. Ale čísla v jednej miestnosti nie sú všetko. V pomerne malej nádobke sa nachádza trošku popola z niekoľko tisíc ľudí. Nasleduje model „ Drógy śmierci“ a plechovky od Cyklónu B. Je nepochopiteľné, ako pár malých granuliek dokáže v pár minútach zabiť stovku ľudí. Zmätená skupinka vyjde opäť na čerstvý vzduch a zelený trávnik...
No nasleduje iná budova. Miestnosti, v ktorých napne človeka druhý krát. Tony vlasov, kufrov, topánok, hračiek...Strácam slová... I keď cez sa okná predierajú prvé letné lúče, jediné, čo uvidíte, keď sa vykloníte von, sú ostnaté drôty , strážne veže a obvodové betónové niekoľkometrové múry.
Tretia budova. Zarazí vás už vo vchodových dverách. Na všetkých múroch sú takmer od stropu po podlahu rozvešané fotky mužov a žien, židov a Rómov....ale to už nie sú ľudia, iba chodiace kosti a koža, bez štipky života. Po tomto pohľade, už nedokážete ani vnímať výklad sprievodcu, a ani neviete ako, už ste opäť von a stojíte pri múre, kde boli len tak zastrelení mnohí ľudia.
Keď si už myslíte, že nemôže prísť nič horšie, tak sa zrazu ocitnete v plynovej komore, kde okrem škrabancov na stenách, nehovorí nikto a nič. A nič nepoviem ani ja.
Stačí sa zamyslieť...Jeden môj kamarát povedal :„ Buď ťa toto upevní v tvojom presvedčení, alebo ťa to úplne zmení“. Asi by sa tam mali prejsť ľudia, s podobným presvedčením ako tam panovalo niekedy...Predsa len, pojmy a dojmy nie sú to isté. A tu to platí niekoľko násobne.
