Dojmy a pojmy

Autor: Deni Hvizdová | 30.4.2012 o 21:24 | (upravené 30.4.2012 o 21:38) Karma článku: 7,99 | Prečítané:  360x

Dnes zelený trávnik, vtedy kamene a bahno. Dnes všetci, vtedy len „vyvolení“. Dnes nikto, vtedy (oficiálne) poldruha milióna. O čom točím? O tom, ako aj najnecitlivejšie ústa zmĺknu, keď  sprievodca začne prehliadku po Osvienčime.

Mnohí z vás, určite podstúpili túto stredoškolskú “akciu“. Nebudem hovoriť o tom, ako sa žalúdok skoro každého návštevníka otočí  po prvý  krát naruby pri zamyslení sa nad tým, ako nepredstaviteľne sa tí ľudia museli cítiť, keď im postupne tlačili do hláv, že ich len sťahujú aby boli pokope. Keď opak bol pravdou a celý život sa im v pár chvíľach zrútil na trosky...

Prehliadka sa začína. Celá skupinka precupká vchodovou bránou, v duchu či nahlas si pre seba povie známe slovné spojenie. Naše ďalšie kroky vedú po  vyšľapaných schodoch ( kto videl film Pianista, tak si môže spomenúť po akých utekal Wladyslaw Szpilman), k fotkám, spravenými nemeckými vojakmi, tesne po vystúpení z vagónov a sumu sumáru počtu obetí. Ale čísla v jednej miestnosti nie sú všetko. V pomerne malej nádobke sa nachádza trošku popola z niekoľko tisíc ľudí. Nasleduje model „ Drógy śmierci“ a plechovky od Cyklónu B. Je nepochopiteľné, ako pár malých granuliek dokáže v pár minútach zabiť stovku ľudí. Zmätená skupinka vyjde opäť na čerstvý vzduch a zelený trávnik...

No nasleduje iná budova. Miestnosti, v ktorých napne človeka druhý krát. Tony vlasov, kufrov, topánok, hračiek...Strácam slová... I keď cez sa okná  predierajú prvé letné lúče, jediné, čo uvidíte, keď sa vykloníte von, sú ostnaté drôty , strážne veže a obvodové betónové niekoľkometrové múry.

Tretia budova. Zarazí vás už vo vchodových dverách. Na všetkých múroch sú takmer od stropu po podlahu rozvešané fotky mužov a žien, židov a Rómov....ale to už nie sú ľudia, iba chodiace kosti a koža, bez štipky života. Po tomto pohľade, už nedokážete ani vnímať výklad sprievodcu, a ani neviete ako, už ste opäť von a stojíte pri múre,  kde boli len tak zastrelení mnohí ľudia.

Keď si už myslíte, že nemôže prísť nič horšie, tak sa zrazu ocitnete v plynovej komore, kde okrem škrabancov na stenách, nehovorí nikto a nič. A nič nepoviem ani ja.

Stačí sa zamyslieť...Jeden môj kamarát povedal :„ Buď ťa toto upevní v tvojom presvedčení, alebo ťa to úplne zmení“. Asi by sa tam mali prejsť ľudia, s podobným presvedčením ako tam panovalo niekedy...Predsa len, pojmy a dojmy nie sú to isté. A tu to platí niekoľko násobne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálny zákrok

Ak by mali policajti kvalitnú výbavu, počet incidentov by klesol, tvrdí policajný odborár MARIÁN MAGDOŠKO.

DOMOV

Kaliňák nepovažuje sotenie ženy za podstatné, nová ombudsmanka to skúma

Policajný prezident Tibor Gašpar chce zlepšiť psychickú prípravu policajtov.

KOMENTÁRE

Dni Islamského štátu sú takmer spočítané, ale teror v Európe nezmizne

Radikálni bojovníci sa vracajú do Európy.


Už ste čítali?